SVARFORUM.cz - forum o svářečkách a svařováníChcete-li přispívat do fóra, musíte se zaregistrovat ! Navštivte také: SVAR INFO |
![]() |
Nejste přihlášen(a)
Nazdar chlapi, po čase by som znovu potreboval nejaké tie postrehy z praxe.. Takže medzičasom som prešiel z trafa na invertor (MMA), ale ako každý, koho to zváranie baví, akosi som týmto spokojnosť nedosiahol . Najväčší problém mám s množstvom tepla a tým spôsobenou deformáciou... a to je dôvod, prečo som začal vážne uvažovať o prechode na MIG/MAG... Táto metóda by mala byť menej tepelne zaťažujúca, ale ako som čítal porovnávania metód na internete, tak ani nie pri polovici bolo to menšie tepelné zaťaženie uvedené medzi výhodami... toto ma trochu zneistilo a preto by som mal otázku - je skutočne badateľný rozdiel v tepelnom namáhaní zvaru medzi MMA a MIG/MAG? Resp. je tam výrazný rozdiel, čo sa týka deformácií?
Zvárať plánujem prevažne čiernu oceľ a nerez, ale postupom času určite aj hliník, nie som profi, čiže len vlastné projekty a okolo domu a aj karosárčinu..., pôvodne som myslel, že na mojom aute pri tom jazdení odíde skôr motor ako karoséria, ale motor má vyše 380 tis.km a pradie ako za mladi, no na podbehoch sa už začali objavovať prvé náznaky korózie .
Druhá otázka by sa týkala zváračky MIG/MAG z praxe - ktoré parametre zváračky považujete za najdôležitejšie z vašich pohľadov? Ono totiž pri študovaní rôznych materiálov som zistil, že je to pomerne obsiahla oblasť a čo je najprekvapujúcejšie, tak na nete som v češtine či slovenčine nenašiel nejaký ucelený materiál, ktorý by to aspoň z časti obsiahol... Princíp áno, ale po tom, ako som začal čítať tunajšie témy MIG/MAG a rôzne problémy s tým spojené, tak som zistil, že vlastne viem to, čo aj predtým..., čiže nič moc... Ako zdroj je mi jedno, či odbočka, alebo invertor, takisto napájanie môže byť či 3 fáza, alebo 1 fáza, mám obe, váhu prístroja neriešim (teda ak by to nebolo niečo ozaj mimo, napr. viac ako 100kg...), nakoľko to plánujem používať aj v budúcnosti, tak nemám nákupnú filozofiu ako som tu niekde čítal, že ak sa niečo poondí, tak vymením v záruke, ak po záruke, tak potom kúpim niečo iné... Ale nakoľko som domáci lepič, tak zas isto neplánujem minúť na stroj cez 1000 eur ( cca 27 000 CZK), môže byť kvalitný aj použitý. Možno niekto napíše, aby som moc nevymýšľal a zameral sa na tieto 3 hlavné parametre (a, b, c), aj to by bolo fajn... Lebo napr. pri elektródach je hrúbka elektródy dosť smerodajná vzhľadom na hrúbku zváraného materiálu, ale pri tých MIG/MAG drôtoch väčšinou 0,6-0,8mm neviem, aký je vzťah medzi jeho hrúbkou a silou materiálu, nikde som to nenašiel a tak ani neviem, nakoľko je tento parameter pri výbere budúcej zváračky dôležitý... Viacmenej tuším, že pridávanie ampérov bude znamenať zrýchlenie posuvu drôtu a tým pádom by priemer drôtu nebol taký podstatný, ako priemer elektródy pri MMA, ale či je na zváranie napr. tenkých plechov lepší 0,6 mm alebo 1,0mm drôt, tak to už je moc...
Offline
Každá metóda má nejaké výhody ale aj nevýhody.
Asi preto ich existuje toľko druhov .
MIG/MAG je asi najrozumnejšia voľba pre domáceho majstra .
Dajú sa s tým zvárať autoplechy , výfuky , ale aj nejaká profilová oceľ .
Táto metóda je ale veľmi náchylná na studené spoje ktoré začiatočník nemusí vôbec spoznať .
Zistí to až keď sa nejaký zvar odlepí...
Na také domáce lepenie do 5mm postačí 160A stroj a drôt o priemere 0,8mm .
Offline
S 0,6mm se prý můžou objevit problémy s podáváním.Osobně nevím, klubko 0,6 sice mám,ale stejně většinu věcí dělám díky přirozené lenosti měnit kladky v podavači,prohazovat cívky a měnit celou soustavu vedení 1,0 a u hodně tenkých 0,8.
Jinak je to stejné jak s tou obalenou.Máte nějakou mezeru čím ji vyplníte rychleji?2 nebo 2,5mm eldou?U drátu to máte stejné,jen přidávání do lázně za vás dělá podavač konstantní rychlostí.Omezení je stejné jako u eldy proudovou zatižitelností a vyvařeností obsluhy.
Offline
Mě osobně na karosařinu více vyhovuje 0,6mm drát. Ale mám jen takovou levnou hobby mašinku s velkým trafem na 230V, u těch modernějších na principu invertoru už jsou možná parametry i u 0,8ky drátu dobré, to nevím.
COčkem jde svařovat plechy asi od 0,5 do hodně hrubých, řekněme v domácích podmínkách do 10mm? To už musí napsat profíci.
Hlavně bych si ověřil jaký potřebuje mašinka jistič. Je totiž spoustu podvodníků, kteří se chlubí jak jejich stroj dokáže na 230V síti dát třeba i 250A, ale že to nedá v zásuvce 16A jištěnou, to už ví jen zasvěcení. Tak na to pozor.
Offline
m.evil napsal(a):
Na také domáce lepenie do 5mm postačí 160A stroj a drôt o priemere 0,8mm .
Len doplním že treba pozerať aj na zaťažovatel. Lacné jednofázové trafá sú často len 160A / 10% a to je žalostne málo. Mig invertori ho už majú veselo 160A / 60%.
Offline
Tak to s tým ističom je pravda, na to sa ľahko zabudne, dobrá poznámka, to si musím hneď zapísať, lebo ako obvykle zabudnem... Ten zaťažovateľ je takisto dôležitý aj pri MMA mašine, takže to si pozerám. Čo sa týka tých hrúbok drôtu, tak pred chvíľou som dočítal návod na obsluhu k PEGAS MIG 200 MAN PFC (inak stadiaľ sa dá toho celkom veľa dozvedieť, zatiaľ čo niektoré články o MIG/MAG sú stále to isté..) a tam boli odstupňované drôty od 0,6 po 1,0mm a k tomu boli hrúbky materiálov, ale trochu divne: 0,6mm je pre materiál 1,0 - 1,6mm, drôt 0,8mm pre 1,0 - 2,3mm, drôt 0,9mm pre 1,0 - 2,3mm, drôt 1,0mm pre 1,2 - 7,0mm materiál... Ani jeden drôt tam nie je pre zváranie plechov 0,5mm...(?) A načo sú 3 priemery drôtov s rovnakou spodnou hranicou hrúbky zváraného materiálu? Ešte tak 2, ako napr. elektrody 2,0 a 2,5mm pri zváraní plechu 3mm, ale aj tam už tá 2,5mm elektroda musí byť používaná v dolnom rozsahu... Čo sa týka horáku, tak z princípu by mal byť ten bowden čo najkratší (minimalizácia dráhy, kde sa môže drôt zaseknúť/vzpriečiť) a podľa toho, čo som čítal tu na fóre, tak ideálne by mal byť teflónový... sú nejaké kritériá aj na opačný koniec, čiže ten, kde to "horí"? Tu som čítal jednu tému, kde pri probléme so zváraním pomohla práve výmena horáku za väčší, ak sa dobre pamätám, tak namiesto M 16 dal M 25 a pomohlo. Potom ten kladkový podávač..., zrejme 4 kladky sú lepšie ako 2, ale pri správnej funkcii tých 2 by ani s tým nemal byť nejaký veľký problém, či? Z akého materiálu by mali byť tie kolečká? No a to som sa ešte ani nedostal k výberu konkrétnej mašiny..., hoci na ten PEGAS sú aj tu dobré ohlasy.
Offline
Vy tady ale mícháte spoustu věcí dohromady.
1. Jestli koupíte nějakou slušnější mašinku, nemusíte se vůbec zajímat o materiál kladek. Ty vydrží spoustu let.
2. To s těmi dráty jsou pohádky. Ten materiál 0,5mm jde svařit drátem 0,6 ale to už musí být člověk trošku šikovný.
Průměr drátu vůči tloušťce materiálu vám v popisu nějak nesedí, je to nějaké zmatené. Třeba 0,6ka drát jde použít na tu
karosařinu, plechy odhadem 0,5-3mm. Tlustší materiály jdou taky, ale už je zbytečně velká spotřeba drátu. Drát 0,8 bych použil spíše na tlustší materiál, řekněme 2-5mm, i když někteří ho používají i na karosařinu. Drát 1mm bych dával na hodně hrubý materiál
řekněme od těch 5mm výše.
Všechno to je ale o umu svářeče.
Offline
S tými horákmi je to asi takto:
MB 15 je dobrý na karosárske práce .
Horák MB25 používam ná zváranie konštrukčnej oceli.
Nie žeby to s MB 15 nešlo , ale už som nemal nervy na neustále čistenie hubice a zapekanie drôtu do špičky.
Tak som použil výkonnejší horák s väčším priemerom hubice a je svätý pokoj.
Drôt ostal ten istý (0,8 mm) .
Možno by pomohlo prejsť z čistého CO2 na zmes argón + co2 , ale zatiaľ o tom neuvažujem (nemám fľašu).
Editoval m.evil (25-02-2017 23:37:27)
Offline
Hm, len čo je to lepšia mašina...? Elektródy používam Spezial od Oerlikonu, som s nimi spokojný a viem, že sú kvalitné, tak keď som narazil na MIG/MAG stroje od Oerlikonu, logicky som si ich hneď pozrel, ale po prehliadke som získal akurát dojem, ako z iných výrobkov lepších značiek, že za tú značku sa tam proste dosť platí... Cenovo mašinka nad 1000 eur a zaťažovateľ 100% pri 70A...(?) A mašiny, ktoré deklarujú už ako vyslovene profi trieda (na tých veľa rokov), tak tam sú ceny v tisícoch eur, čo je určite mimo môj rozpočet.
Tie hrúbky materiálov a drôtov som odpísal presne z toho návodu k PEGAS MIG 200 MAN PFC, ale už mi je asi jasné, ako to je s tým drôtom a po príspevku m.evil asi aj s tými horákmi je mi už jasnejšie.
Jedna praktická otázka - pri zváraní rámu brány z jaklov, ako ošetrujete (a či vôbec nejako) vnútornú časť zvaru? V okolí vidím, že to čo si ja zváram doma, dávajú iní robiť zváračským (kováčským) firmám, ale pravdupovediac, o kvalite ich práce som nie celkom presvedčený... Nová posuvná brána po žiarovom zinkovaní vykazuje hrdzu na všetkých miestach, kde bolo zvárané. Brána zváraná z jaklov, ktoré používam aj ja, je mi jasné, že ak pálim elektródou na 3mm jakel, tak prehriatím vytvorím ohnisko korózie aj zvnútra jakla, ale k tomu miestu sa už nijako nedostanem. Teraz ak rám dovarím, tak ho de facto uzavriem a hoci je vnútri ohnisko korózie, tak táto postupovať nebude (resp. veľmi pomaly), nakoľko nemá prístup vzduchu, ak ešte rám aj natriem PU farbou, tak ho uzavriem prakticky hermeticky. Je to takto správne pochopené? Alebo existujú postupy, ako to ošetriť aj zvnútra? Čítal som tu o zváraní nerezu, ako sa aj zvnútra potrubia napúšťa inertný plyn pri zváraní, ale pri zváraní konštrukčnej ocele sa takéto niečo asi nepoužíva, či?
Offline
Při zinovaní se do jackelu vyvrtavají otvory pro odtok zinku tak že se ram prozinkuje i z vnitřní strany není to sice dokonalé,ale korozi se zabraní aby postupovala rychleji jinak jestli se objevije rez ve svarech po zinkovaní tak to bylo špatne upraveno před zinkovaním dovařit veškere spatne zavařené spoje a pod potom po zinkovaní se opravuje rabrou eni kapek zinku a případné vady zinku se opraví zinkovym sprayem pak už by to melo byt ok.. jinak ješte muže byt rez ikyž je spoj spatně spojen a dostala se tam kyselina a ta vyteká musí se ram vysušit vyhratí plynovym horakem na ipu a pak zase opravit vady zinkem ve spreji.. Takto se opravuje jak po žarovém zinkovaní i po galvanickém zinkovaní žarové zinkovaní je z meho pohledu kvalitnejší na venkovní prostředí a galvanické bych použil do vnitřnich prostor dilen a vyrobnich celků.. A pokud jde o hořaky ke svařečce tak maji ostatní pravdu sam používam hořak mb 25 na karosařinu menší nemam a mb 32 na konstrukce to je už poradné dělo v suchem provedení je řadně těžky a vodou chlazeny nepotřebuji vic jak 200A nesvařím vic ani moje svařečka nedá mám sice težkou odbočkovou svařečku bez flašky ma caa 65 kg dase do auta naložit , ale jeto fuška a 3faze nejsou všude taky uvažuji o nakupu multifungce , případne plazmy , tigu jiny stroj pak pujde do světa obyč inventorová svařečka na eldu -tu multifungce taky zastane...
Editoval alll (26-02-2017 11:04:17)
Offline
Koukám,že základ pro svařování odtavující se drátovou elektrodou-totiž že velikost proudu je závislá na napětí a posuvu.Optimum procesu je potřeba si zvolit.Moderní invertory nebo synergické odbočky už dokážou optimální podmínky "kočírovat" samy.Pár lidí už jsem naučil jak má znít a vypadat správný proces tím že mi jednoduše měnili posuv dle mých pokynů,pak já dle jejich pokynů a za chvíli měli sváry "vymalované".
Je to moc spolu nesouvisejících otázek najednou.Oerlikon(CEME?) dělá určitě kvalitní zdroje(přec jen je to švýcarská kvalita),ale na vlastní oči jsem ho viděl jedenkrát v životě.U nerezí se chrání kořen kvůli tvorbě porézních oxidů ve styku se vzduchem,to u ocelí bez vyššího obsahu chromu nehrozí.
Offline
Ucho napsal(a):
V okolí vidím, že to čo si ja zváram doma, dávajú iní robiť zváračským (kováčským) firmám, ale pravdupovediac, o kvalite ich práce som nie celkom presvedčený... Nová posuvná brána po žiarovom zinkovaní vykazuje hrdzu na všetkých miestach, kde bolo zvárané. Brána zváraná z jaklov, ktoré používam aj ja, je mi jasné, že ak pálim elektródou na 3mm jakel, tak prehriatím vytvorím ohnisko korózie aj zvnútra jakla, ale k tomu miestu sa už nijako nedostanem. Teraz ak rám dovarím, tak ho de facto uzavriem a hoci je vnútri ohnisko korózie, tak táto postupovať nebude (resp. veľmi pomaly), nakoľko nemá prístup vzduchu, ak ešte rám aj natriem PU farbou, tak ho uzavriem prakticky hermeticky.
Jestli po žárovém zinku rezne okolí svaru zvenku, tak za prvé zanedbal svou práci technolog či kontrolor zinkovny. Buďto před zinkováním nebylo místo očištěné od okují nebo dokonce od strusky a žárový zinek to jen překryl a s póry. Po zinkování se potom v póru a pod zinkem držela vlhkost , takže to rezlo prakticky nostop i za sucha. Nebo to bylo bez pórů a popraskalo to mechanickým pnutím při provozu brány, výsledek je tentýž.
Co se týká dutin uvnitř jaklu, co se týká ochrany vnitřku při svařování, k tomu ať se vyjádří svářeči. Pokud tam nebude nějaký inertní plyn, podle mně hodně záleží na kvalitě povrchu uvnitř jaklu. Pokud bude uvnitř suchá a čistá, tak tam svařováním vzniknou normální okuje, které budou uvnitř nějakých půl roku, dva roky držet, než to začne reznout. Pokud bude uvnitř bordel nebo to už bude rezavé, tak svařování to reznutí uvnitř jen urychlí. Na to, že to jsou zavřené prostory, se nedá spoléhat, zavřená dutina je tlakově namáhána rozdíly atmosférického tlaku a teploty a přes jakoukoliv netěsnost dovnitř vniká dostatek vlhkosti k tomu, aby jakékoliv reznutí dále pokračovalo, jen poněkud pomaleji než zvenku vystavené srážkám.
Jinak při žárovém zinkování stejně musí být otevřeny dost velkými otvory, žárově zinkovat uzavřené dutiny je kvůli nebezpečí výbucu v zinkovnách obvykle zakázáno.
Podle mně, pokud má konstrukce z jaklů umístěná venkku mít maxímální životnost, je třeba jako závěrečnou operaci , po povrchovce, vystříkat jakl nějakým konzervačním voskem stejně jako dutiny auta a co pár let i obnovovat.
Offline
U žárového zinkování musí být vytvořeny otvory podle předpisu zinkovny. Zinkovaný dílec je odmaštěn, mořen. Problém dělá když zůstane popis např. lihiovým fixem. Svár musí být samozřejmě kvalitně proveden, bez zalité strusky.
Online
Ucho napsal(a):
Čítal som tu o zváraní nerezu, ako sa aj zvnútra potrubia napúšťa inertný plyn pri zváraní, ale pri zváraní konštrukčnej ocele sa takéto niečo asi nepoužíva, či?
Je to len na nerez ako píšeš.
Vtedy sa tam vytvori z druhej strany taky škaredý chlpatý zvar - fuj a preto sa tam fúka argón (aby sa k zvaru nedostal kyslík) .
Pri konštrukčnej oceli sa to nedeje .
Offline
Famater napsal(a):
U žárového zinkování musí být vytvořeny otvory podle předpisu zinkovny. Zinkovaný dílec je odmaštěn, mořen. Problém dělá když zůstane popis např. lihiovým fixem. Svár musí být samozřejmě kvalitně proveden, bez zalité strusky.
Popisovače som nedávno riešil aj ja. Liehový popisovač zinkovaniu nevadí. Lakový je problém. Rovnako aj zvárací sprej binzel nie je vhodný. Na zinkované veci používam separačnú kvapalinu na vodnej báze.
Offline
Učinil jsem tuto neblahou zkušenost s lihovým popisovačem zn.centropen. Včera jsem koupil nové fixy permanent (nepíší lihový, ale inkoust na lihové bázi), které ale moc nepíší a i ta náplň moc nebarví. Tak jestli náhodou tyto nové (jistě ekologičtější) při zinkování nevadí, ale zkoušet to raději nebudu.
Online
Používam Centropen Permanent M liehová báza a nemám žiaden problém. Na vyžiadanie mi Wiegel poslal prospekt čo použiť a čo nie.
Offline
ano tohle normalne funguje :Podle mně, pokud má konstrukce z jaklů umístěná venkku mít maxímální životnost, je třeba jako závěrečnou operaci , po povrchovce, vystříkat jakl nějakým konzervačním voskem stejně jako dutiny auta a co pár let i obnovovat. Doma jsem opravoval 40 let stary plot plotove dilce byly z jaklu 30x30 x1.5 mm a pasoviny 20x2mm a vnitrek byl prolity nejakym olejem na spodu byly dirky zacpany gumovimy spunty. jen nektere kusy jaklu byly uz zespod vylozene zhnile tak jsem je vymenil a na konzervaci jsem pouzil prostredek na dutiny auta takovy vosk ktery teplem vyvzlina kam je treba..
Offline
Stačí klasický konkor 101.
Offline
Radim: Neviem ako by som to urobil. Ak zvarím rám brány z jaklov, tak celá konštrukcia je tým pádom uzatvorená... To ako nechám dieru a trebárs nad ňu navarím maticu, cez ňu to potom vysprejujem a potom do matice zakrútim šroubu, prípadne utesním, čím to uzatvorím?
Inak to s tými pozinkovanými bránami som uviedol len ako príklad, ale je to fakt. Mimochodom oni začali hrdzavieť prakticky hneď po namontovaní, u môjho suseda určite, to neprešiel ani mesiac po montáži a na rohových zvaroch je hrdza. Dokonca aj na zvaroch, ktorými sa výplň varila do rámu. Výplň je taký ten plotový panel, tuším sa to volá zváraný plotový panel 3D, hrúbka drôtu je 4mm a do toho rámu sa to vovarilo, len tie 4mm konce sa pribodovali na vnútro rámu. Tak aj na týchto bodovaniach sú stopy hrdze... Je mi to trochu divné, lebo keby som hocijako hrdzavý zvar pretrel hoci len PU farbou (základ + vrchná), tak za taký čas sa tam hrdza určite neobjaví... Inak idem to robiť rovnako aj ja, akurát vovárať budem klasickú zváranú sieť 10x10cm a drôt 6mm.
Inak chlapi, akurát dnes som robil poriadok v búde a ak niekto zvára elektródami 3,2mm, tak mám 2 balíky ESABov prakticky plné (z každého chýba ani nie 5 elektród), jeden je balík rutiliek ER117 a druhý bázických EB121, ak to niekto používa a mal by záujem, nech mi nechá adresu, pošlem to, ja to už určite nepoužijem, nie sú staré ani jeden rok (tie bázické ani polrok). A dík za reakcie, keď už budem mig/magovať, tak určite sa zas vyskytnú nejaké otázky, ktoré to so sebou prinesie...
Offline
Ucho- díry pro konzervaci se vrtají zespodu a nezavírají se. I v uzavřeném profilu kondenzuje voda.
Pokud nemůže ven,nebo se odpařit,tak způsobí korozi. Ta potom působí rychleji,než u otevřených
profilů.
Offline
Ono to samé platí i pro elektroniku ve venkovním prostředí . Takové to skorotěsné je horší než s dírkou . V tom skorotěsném vlhkost jen přibývá . Proto je lepší dole otevřená dírka .
Offline
Na vnitřek jeklu je dobré použít směs petrolej - vazelína A00 - resistin na dutiny, vše rovným dílem. Zahřát alespoň na 60 stupňů. A vystříkat to v létě, když je jekl hodně teplý. Vazelína tomu dává stálou mazlavost, resistin antikorozní účinek a petrolej to vyvzlíná. Po pár letech zopakovat a vrata jsou navěky.Samotný vosk na dutiny vysychá a praská.
Offline
Dík za tipy. Len to s tými dierkami naspodu mi nejako nie je po chuti , keď napr. nechám na zemi hocijakú oceľ (kari sieť napríklad), tak to je miesto, kde hrdzavie najrýchlejšie, vždy stadiaľ ide vlhko, rosa. Ak položím jednu sieť trebárs na stôl do výšky 1m a druhú dám dolu na zem a po čase porovnám stupeň korózie, tak tá na zemi bude 100% hrdzavá viac. No a tie diery v rámoch brán by mali byť práve pri zemi... Ale na 2 rámoch to tak spravím a vystriekam zmesou podľa zahajského, sám som zvedavý... Po kolaudácii aj tak plánujem variť nové brány, teraz to všetko ešte bastlím elektródou, potom by to s co-čkom malo byť predsa len trochu komfortnejšie a budem si môcť dovoliť aj nejaké "finesy"
, teraz to musím rýchlo variť aj kvôli psovi, z ktorého majú susedia trochu "bobky"
.
Offline
Ucho: Žárový zinek nemůže po měsíci venku začít reznout.
Jedině že by ho někdo natáhl a udělal mu tam galvanický zinek místo žárového. ten by po měsíci venku mohl zreznout. Mělo by to jít poznat, žárový zinek má tak 100 mikronů a je na oceli pevně natavený ještě s přechodiovou oblastí slitiny zinekželezo, galvanický zinek má pár mikronů.
Venku se galvanický zinek hodí jen na poměrně mírné zvýšené korozní odolnosti pod barvu. A to ještě je třeba hlídat, jestli v galvanovně nepoužili nějaký organický průhledný lak coby uzavírač póru na tom zinku, který nemusí být kompatibilní s následně nanášenou barvou a ta by tak nemusela držet.
Offline